Otvorený list: Za kariérové poradenstvo, ktoré integruje otázky udržateľnosti

Úvod

Súčasné ekologické výzvy a mnohopočetné riziká, ktoré priamo ohrozujú obývateľnosť planéty, hlboko a trvalo premieňajú profesijné životy ľudí. Aktérky a aktéri kariérového poradenstva si to plne uvedomujú. Ich praktiky nemôžu pokračovať nezmenené.

28. júna 2023 zverejnilo Valné zhromaždenie IAEVG (Medzinárodná asociácia pre vzdelávacie a odborné poradenstvo) dôležité komuniké k tejto otázke, ktoré sa uzatvára nasledovne: „To si vyžaduje, aby vzdelávacie a odborné poradenstvo bralo do úvahy ekologické, planetárne a sociálne kontexty. Vzdelávacie, odborné a kariérové poradenstvo má dlhú históriu brania do úvahy sociálnych otázok a sociálnej spravodlivosti; je naliehavé, aby sme brali do úvahy aj prepojenie súčasných praktík a kariéry s oblasťou ekológie a životného prostredia.“

Práve preto, v nadväznosti na toto vyhlásenie a v spojení s mnohými iniciatívami odborníčok a odborníkov na celej planéte, vám adresujeme tento otvorený list. Nechceme nikoho obviňovať ani moralizovať. Chceme navrhnúť, nanovo premyslieť a spoločne budovať kariérové poradenstvo, ktoré bude zodpovedať výzvam 21. storočia.

Na celej planéte sme všetci ako ľudstvo konfrontovaní so zásadnými krízami, dramatickými vo svojich ničivých a odľudšťujúcich dôsledkoch, a s mnohopočetnými rizikami. Súčasné geopolitické napätia, ozbrojené konflikty a ich humanitárne dôsledky majú tendenciu odsúvať do úzadia ďalšie krízy, ktoré ohrozujú obývateľnosť planéty. Ekologická kríza a jej mnohé prejavy (globálne otepľovanie, extrémne počasie, megapožiare, nedostatok vody, znečistenie, zrýchľujúce sa topenie ľadovcov, prekračovanie planetárnych limitov…) nás tak zasahujú a znepokojujú. Uvedomujeme si mnohopočetné riziká spojené s prekračovaním planetárnych hraníc, ktoré ohrozujú obývateľnosť Zeme. Tieto ekologické zlomy zasahujú nás všetkých, no osobitne najzraniteľnejších z nás a všetky ekosystémy, s ktorými sme prepojení. Žiaľ, táto situácia negeneruje premeny zodpovedajúce rozsahu výziev.

Zameranie na zelenanie povolaní a odvetví

V tomto kontexte sa otázka premien práce a profesijných životov môže rýchlo zúžiť na otázky prognózovania a prispôsobovania sa trhu: Ako sa bude práca meniť? Aký bude vývoj jednotlivých odvetví? Ktoré povolania budú potrebné pre ekologickú transformáciu a aké kompetencie budú potrebné? Riziko spočíva v tom, že súčasnú ekologickú krízu budeme považovať za premenu vyžadujúcu len jednoduché úpravy profesijných štandardov a praktík a pritom zostanú zachované súčasné ciele zamerané na rast. A že sa sústredíme na symptómy bez toho, aby sme analyzovali mnohopočetné príčiny súčasnej situácie. Bolo by lákavé domnievať sa, že stačí rozvíjať šetrnejšie spôsoby výroby bez toho, aby sme si kládli otázku, čo sa vyrába a v prospech akej formy nášho spoločného života. V konečnom dôsledku hrozí riziko odpolitizovania debaty a jej zúženia na jej opisný a technický rozmer.

Spochybniť ciele poradenských služieb

Z konformizmu voči historickému vývoju profesijných praktík a pod zámienkou nestrannosti a ekonomickej nevyhnutnosti v službách pokroku môžu služby kariérového poradenstva a vzdelávania udržiavať existujúce ekonomické a sociálne systémy, a tak upevňovať status quo: prispôsobovať sa tomu, čo je. Táto debata však nie je nová.

Už v roku 1996 Peter Plant položil základy udržateľného poradenstva (“Green Guidance”) a vyzval odborníčky a odborníkov na kariérové poradenstvo, aby prekročili čisto individualistický pohľad na profesijné dráhy a integrovali do kariérových rozhodnutí environmentálne, sociálne a kolektívne otázky. Už vtedy zdôrazňoval potrebu premyslieť kariérové poradenstvo vo svetle ekologických kríz a klásť si otázky o environmentálnom dopade individuálnych profesijných dráh, čím otvoril cestu prístupu, ktorý spája sociálnu spravodlivosť, udržateľnosť a spoločenskú zodpovednosť.

V roku 1997 Jean Guichard upozorňoval na to, že je potrebné aby si odborníčky a odborníci vybudovali etický prístup, ktorý zohľadňuje tak dôstojné pracovné podmienky, ako aj znižovanie nerovností a rešpektovanie životného prostredia a prírodných zdrojov. V roku 2018 to formuloval takto: „Môžu sa intervencie kariérového poradenstva stále obmedzovať na to, že pomáhajú ľuďom budovať si perspektívy do existenciálne zmysluplnej budúcnosti, bez toho, aby sa pýtali, akým aktívnym životom by mohli prispieť k ľudskému, udržateľnému a spravodlivému rozvoju?“

Ako teda môžu poradenské služby tieto úvahy a potreby integrovať?

V posledných rokoch mnohé výskumné práce vyzývali na premyslenie kariérového poradenstva a načrtávali obrysy novej paradigmy (Peter Plant, Annamaria Di Fabio, Valérie Cohen-Scali, a mnoho ďalších). V ich stopách dnes vznikajú konkrétne iniciatívy, ktoré tieto perspektívy premieňajú na prax a dokazujú ich uskutočniteľnosť.

Obnoviť emancipačný prístup ku kariérovému poradenstvu

Nejde len o to, pomôcť ľuďom zaradiť sa do sveta takého, aký je, ale rozvíjať emancipačné rozmery našej práce. Myšlienka kariérového poradenstva sa rozširuje do trojitého rozmeru – ekologického, sociálneho a demokratického. Ako môžeme ako odborníčky a odborníci konať a pomáhať ľuďom budovať solidaritu so svetom? Ako ísť nad rámec prispôsobovania sa súčasnému stavu? Ako rozvíjať intervencie, ktoré umožnia každému žiť život, ktorý má vo vlastných očiach hodnotu, s vedomím dopadov svojho spôsobu života a svojej práce?

Táto perspektíva by nemala viesť k moralizovaniu ani k stigmatizácii ľudí, ktorých rozhodnutia sú obmedzené ekonomickou neistotou, sociálnymi nerovnosťami, diskrimináciou alebo nedostatkom dostupných alternatív. Mnohé pracujúce a pracujúci nemajú materiálne podmienky, ktoré by im umožnili slobodne si zvoliť zamestnanie alebo spôsob života. Rovnako aj zodpovednosť za ekologickú krízu je na globálnej úrovni hlboko nerovnomerne rozdelená: krajiny a obyvateľstvo, ktoré sú najviac zasiahnuté, sú často tie, ktoré najmenej prispeli k environmentálnemu poškodeniu. Udržateľné kariérové poradenstvo by preto nemalo individualizovať zodpovednosť, ale naopak by malo hľadať spôsoby, ako rozšíriť reálnu akcieschopnosť ľudí, posilniť ich kolektívne schopnosti konať a podporovať sociálne spravodlivé premeny.

Udržateľné kariérové poradenstvo, ktoré si kladie otázky o raste, práci a sociálnej spravodlivosti

Ide teda o rozvíjanie takého poňatia udržateľného kariérového poradenstva, ktoré presadzuje sociálnu spravodlivosť a kladie si otázky o modeloch rastu, o typoch a dopadoch výroby, o obsahu, formách a podmienkach práce dnešného sveta – nie ako nejaký nový, samostatný smer, ale ako predvolený prístup v každej praxi kariérového poradenstva. Ide o prispievanie k rozvoju nových predstáv o budúcnosti a o podporu vzniku alternatívnych foriem práce a výroby, ktoré rešpektujú spoločný svet.

Ako kariérové poradkyne a poradcovia zohrávame strategickú úlohu pri formovaní individuálnych aj kolektívnych profesijných ciest. Sme v každodennom kontakte s tisíckami ľudí, ktorí hľadajú zmysel, rekvalifikáciu alebo jednoducho dôstojnú, slušnú a udržateľnú prácu. No napriek zdieľanému znepokojeniu musíme konštatovať, že ekologické výzvy zostávajú vo veľkej miere neprítomné v našich nástrojoch, referenčných rámcoch a poradenských praktikách.

Tento otvorený list pozýva k tomu, aby sme sa posunuli ďalej v našom hodnotení súčasnej situácie v kariérovom poradenstva, ako aj v návrhoch na jeho ďalší rozvoj. Ide o vytýčenie mobilizujúcich perspektív, ktoré dokážu premeniť existujúce praktiky, nie len všeobecné abstraktné zámery.

Udržateľná práca: rozmer stále nedostatočne integrovaný

Keď je dnes človek sprevádzaný pri svojich kariérových rozhodnutiach a vo svojom kariérovom rozvoji, dominantnými kritériami zostávajú na jednej strane krátkodobá zamestnateľnosť, výška platu a súlad medzi kompetenciami a dostupnými ponukami… Na druhej strane jeho záujmy, motivácie a hodnoty, ktoré chce nájsť vo svojej práci. Tieto kritériá sú legitímne. Sú však nedostatočné a zastierajú životne dôležité kolektívne výzvy súčasnosti. Čo sa len zriedka rieši v kariérovom poradenstve:

• spoločné potreby a výzvy pre spoločný svet,
• kvalita života pre seba, pre svoje okolie a pre planétu,
• environmentálny a sociálny dopad reálnej práce (cielené odvetvie, zamestnanie, súčasná pracovná situácia v konkrétnom odvetví alebo povolaní),
• zohľadnenie otázok udržateľnosti v týchto zamestnaniach, odvetviach či povolaniach,
• príležitosti, ktoré ponúkajú povolania spojené so sociálnou a ekologickou transformáciou: energetická obnova budov, udržateľné poľnohospodárstvo, opravárenstvo, miestne remeslá, obehové hospodárstvo, environmentálne vzdelávanie, starostlivosť a sociálne väzby…
• možnosti posunúť vlastnú prácu alebo podnik smerom k väčšej udržateľnosti,
• právo sprevádzanej osoby klásť si otázky o zmysle svojej práce vo svetle svojich hodnôt a stavu planéty,
• právo sprevádzanej osoby spochybňovať formy práce a spôsoby výroby.

Táto absencia nie je neutrálna. Môže zvýhodňovať povolania a odvetvia, z ktorých niektoré sú priamo zapojené do prekračovania planetárnych limitov, ktoré sa kolektívne snažíme obmedziť. A zneviditeľňovať veľmi konkrétne aspekty organizácie našich profesijných praktík a nášho každodenného života, ktoré môžu byť zdrojom mobilizácie a pracovnej pohody.

---

Čo navrhujeme

1.1 Vzdelávať a formovať kariérové poradkyne a poradcov v oblasti ekologických výziev a udržateľnej práce. Odborníčky a odborníci musia mať základnú kultúru a znalosti o planetárnych limitoch, modeloch udržateľnosti, premenách práce a našich budúcich spôsobov života, ako aj o rozhodovacích procesoch prepojených s potrebami sveta: toto sa dnes stáva základnou profesijnou kompetenciou.

1.2 Integrovať ekologický dopad ako kritérium výberu v kariérových rozhodnutiach. Navrhujeme zaviesť do našich nástrojov a referenčných rámcov otázku prínosu povolaní k spoločnému dobru a k ochrane ekosystémov. Existujú zdroja – najmä o povolaniach súvisiacich s ekologickou transformáciou, zelených pracovných miestach či odvetviach s vysokým negatívnym dopadom –, ktoré môžu obohatiť naše existujúce referenčné rámce. Európsky referenčný rámec GreenComp môže byť jedným takýmto zdieľaným štrukturujúcim nástrojom.

1.3 Zviditeľniť kariérové rozhodnutia ktoré smerujú k prácam s vysokou ekologickou a sociálnou užitočnosťou. Tisíce pracovných miest sú potrebné v energetickej obnove budov, starostlivosti o ľudí, biologickom poľnohospodárstve, lesníctve, tzv. „low-tech“ technológiách, remeslách, opravárenstve či vo vzdelávaní. Nad rámec týchto povolaní však existuje tisíc spôsobov, ako vniesť ekologické výzvy do vlastnej práce. Nové formy organizácie práce (družstvá, občianske iniciatívym subjekty sociálnej a solidárnej ekonomiky), ktoré spájajú kolektívnu inteligenciu a zodpovednosť, zakotvenie v konkrétnom území a rešpektovanie planetárnych limitov, sú inšpiratívnymi a emancipačnými príkladmi. Odborníčky a odborníci kariérového poradenstva musia vedieť tieto profesijné dráhy zviditeľniť. Nie sú atypické – ale môžu sa stať normou!

1.4 Vytvoriť priestor na kladenie otázok o zmysle práce. Mnohí ľudia, ktorých sprevádzame, pociťujú hlboký rozpor medzi svojimi hodnotami a pracovnými situáciami, ktoré zažívajú. Tento nepokoj nie je patologický: často je znakom prebúdzajúceho sa ekologického a etického vedomia. Naše sprevádzanie sa môže stať legitímnym priestorom na skúmanie týchto napätí bez toho, aby sme ich zredukovali na individuálny problém, ktorý treba napraviť.

Osobitná úloha profesijných združení

Národné a medzinárodné profesijné siete zohrávajú štrukturujúcu úlohu vo vývoji poradenských praktík. Navrhujeme niekoľko konkrétnych opatrení na podporu a urýchlenie tejto premeny, pričom si uvedomujeme, že mnohé siete túto premenu už začali.

2.1 Revidovať kompetenčné rámce. Je nevyhnutné, aby poradkyne a poradcovia mali k dispozícii explicitný rámec, ktorý im priznáva legitimitu zaoberať sa týmito otázkami vo svojej praxi. Ide o explicitnú integráciu otázok udržateľnosti do profesijných štandardov, aby sa ešte viac otvorila cesta k praktikám, ktoré ich systematicky zohľadňujú. Cieľom je urobiť z tejto pozornosti voči sociálno-ekologickým dopadom „predvolenú“ súčasť služby, uplatniteľnú s každým človekom, a nie samostatný prúd praxe chápaný ako voliteľný alebo okrajový prístup.

2.2 Vytvárať priestory na výmenu praxe a reflexiu o udržateľnosti. Skúsenosť ukazuje, že integrácia udržateľnosti súvisí s tým, ako poradkyne a poradcovia vnímajú svoju úlohu. Rozvoj komunít praxe a priestorov na výmenu medzi kolegyňami a kolegami sa javí ako kľúčová páka na podporu tohto vývoja a na prekonanie izolácie, ktorú často pociťujú tí, ktorí udržateľnosť do svojej praxe integrujú. Tieto priestory by mali umožniť poradkyniam a poradcom zamyslieť sa nad svojou praxou a úlohou vo vzťahu k sociálnym a ekologickým krízam.

2.3 Podporovať úpravu existujúcich nástrojov aj vývoj nových. Integrácia udržateľnosti do praxe nespočíva len vo vytváraní nových nástrojov, ale aj v schopnosti prispôsobiť tie existujúce reálnym kontextom poradenskej práce. Ide o to, umožniť poradkyniam a poradcom osvojiť si tieto zdroje tak, aby boli kompatibilné s rôznorodosťou cieľových skupín a podmienok intervencie.

2.4 Urobiť z udržateľnosti pilier ďalšieho vzdelávania. Poradkyne a poradcovia sa musia môcť oprieť o solídnu spoločnú kultúru týkajúcu sa planetárnych limitov, otázok sociálnej spravodlivosti a premien práce. Tieto rozmery už nemôžu byť ponechané na individuálne alebo aktivistické iniciatívy, ale musia byť uznané ako neoddeliteľná súčasť jadra našej profesie.

2.5 Vypracovať zdieľané etické usmernenia integrujúce udržateľnosť. Profesijné siete môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri objasňovaní etických záchytných bodov našej profesie. To si vyžaduje otvoriť priestory na reflexiu a zaujatie postoja k citlivým otázkam, ako je sprevádzanie smerom k odvetviam s vysokým environmentálnym dopadom alebo hľadanie rovnováhy medzi profesijným začlenením a prínosom k spoločnému dobru.

2.6 Identifikovať, podporovať a oceňovať príkladné praktiky. Mnohé iniciatívy už existujú. Ich zviditeľnenie, dokumentovanie a prepájanie predstavuje silnú páku premeny. Môže to prebiehať prostredníctvom vytvárania značiek kvality, ocenení alebo mechanizmov uznania, ako aj rozvojom komunít praxe na národnej aj medzinárodnej úrovni.

2.7 Transformovať organizáciu konferencií a profesijných podujatí. Podujatia organizované profesijnými sieťami musia byť v súlade s posolstvami, ktoré nesú. To sa môže prejaviť znížením počtu leteckých ciest, rozvojom hybridných či decentralizovaných formátov, využívaním miestnych a zodpovedných dodávateľov, výberom ponúkaného stravovania, transparentnosťou o environmentálnej stope podujatí, ako aj systematickou integráciou otázok udržateľnosti do vedeckých a profesijných programov.

2.8 Posilniť advokáciu voči verejným autoritám. Profesijné združenia majú zásadnú úlohu pri ovplyvňovaní inštitucionálnych rámcov. Ide najmä o presadzovanie integrácie otázok udržateľnosti do zadaní zákaziek, systémov riadenia kvality, ukazovateľov výkonnosti poradenských služieb, ako aj do národných a medzinárodných rámcových dokumentov, aby tieto rozmery už nespočívali len na individuálnom nasadení jednotlivých poradkýň a poradcov.

Otvorený list iniciovaný kolektívmi Lab Green Green Guidance a projektu Exploring Green Guidance project.